Problémy v diele

Láska
Hlavným problémom celého diela je Lottou neopätovaná Wertherova láska. Táto láska neskôr prerastá do choroby, ktorá deformuje Wertherove duševné zdravie a jeho charakter. To, že sa zamiloval do osoby, ktorá mu lásku nemohla opätovať ho doviedlo až k samovražde. Tento “najkrajší“ ľudský cit nás sprevádza celým týmto dielom, a autor nám tu predvádza rôzne štádia lásky, napr. šťastné obdobie pred Albertovým príchodom ale aj depresívne obdobie, keď sa Wertherova láska mení v beznádej a zúfalstvo, ukazuje nám jej silu a schopnosť meniť ľudí.
Manželský trojuholník
Ďalším problémov, ktorý autor v tomto diele vyjadril je ľúbostný trojuholník medzi hlavnými postavami tohto diela. Autor poukazuje na vplyv manželstva na ľudské vzťahy. Aj napriek tomu, že Lotte a Werther sa navzájom milovali, nemohli spojiť svoje osudy, pretože Lotte už bola sľúbená inému mužovi, ktorého si vážila a ktorého určite aj milovala, ale nie tak ako Werthera. Goethe tu veľmi zaujímavo vykreslil správanie sa Lotty a Werthera navzájom, keď obidvaja predstierajú iba priateľský cit a svoju lásku kvôli spoločenským normám taja.
Spoločenské normy Do hlavného deja je vsunutý príbeh mladého chlapca, zamestnaného u jednej pani v najlepších rokoch. Tento mladík sa do svojej pani bezhlavo zamiluje, ale vzhľadom na spoločenské normy sa bojí svoju lásku prejaviť. Nakoniec sa predsa len odhodlá, ale je prichytený “in flagranti“ a vtedajšia spoločnosť ho za jeho správanie odsúdi. Z dnešného pohľadu vlastne môžeme povedať, že bol spoločnosťou odsúdený za lásku.  V diele Utrpenie mladého Werthera je veľa takýchto nepriamych, ale aj priamych ( vyslovených ako Wertherove myšlienky) myšlienok kritizujúcich vtedajšiu spoločnosť, jej normy a správanie sa ľudí.
Spoločenská situácia
Autor si v tomto diele nechal priestor aj na ohodnotenie vtedajšej spoločenskej situácie. Vzhľadom na autorovu príslušnosť v hnutí Sturm und Drang sa v diele nachádzajú protifeudalistické myšlienky. Vyskytujú sa najmä počas Wertherovho pobytu v meste, kde kritizuje šľachtu, jej priority a túžbu ľudí dosiahnuť stále viac:
·        “… a tá lesklá bieda, tá nuda medzi tými hnusnými ľuďmi, ktorých tu vidieť pokope! Ako bažia po hodnostiach, ako bedlia a striehnu, len aby sa vzájomne predbehli čo len krôčik; najbiednejšie, najúbohejšie náruživosti celkom bez krepienka(42)
·        “…a veru najväčšmi ma hnevajú tie fatálne meštiacke pomery(43)
·        “…akí sú to ľudia, že celá ich duša lipne iba na obradnosti, že roky nemyslia na iné, iba ako by sa pri stole posunuli o stoličku vyššie: nie že by mali inú starosť(44)